Kto V\u00e1m napadne ke\u010f povieme dobrodru\u017estvo, nezn\u00e1mo a n\u00e1strahy ne\u013e\u00fatostn\u00e9ho mora? Mo\u017eno Aquaman alebo Jack Sparrow. Jedn\u00fdm z t\u00fdch klasickej\u0161\u00edch pr\u00edbehov je epos o Odyseovi.<\/p>\n\n\n\n
Jeho vznik sa datuje do \u010dias hlboko pred na\u0161\u00edm letopo\u010dtom. Napriek tomu s nami rezonuje dodnes. Dovo\u013ete mi preto mu venova\u0165 trochu priestoru. Nemus\u00edte sa ob\u00e1va\u0165, nebudeme sa sna\u017ei\u0165 prerozpr\u00e1vava\u0165 cel\u00fd Odyseov pr\u00edbeh. Pozrieme sa iba na jednu sc\u00e9nu, ktor\u00e1 je \u010dasto uchopovan\u00e1 v literat\u00fare, umen\u00ed a filme. Sc\u00e9nu, kde musel Odyseus zdola\u0165 Sir\u00e9ny.<\/p>\n\n\n\n
S\u00fa n\u00e1dhern\u00e9. Ich spevu je takmer nemo\u017en\u00e9 odola\u0165. Never\u00edte? Sp\u00fdtajte sa n\u00e1morn\u00edkov, ktor\u00fdch trosky lod\u00ed obklopuj\u00fa miesto kde Sir\u00e9ny \u017eij\u00fa \u2013 teda aspo\u0148 pod\u013ea star\u00fdch legiend. \u00cds\u0165 za spevom Sir\u00e9n… Len raz…<\/p>\n\n\n\n
Trosky Odyseovej lode by sme ale pri Sir\u00e9nach nena\u0161li. Odyseus ich prekonal. Ako? Sna\u017eil sa s nimi koketova\u0165? Poprel, \u017ee m\u00f4\u017eu by\u0165 probl\u00e9mom a ignoroval ich? Nie. Priviazal sa ku sto\u017eiaru.<\/p>\n\n\n\n
Priviazal sa! Napriek tomu, \u017ee bol kr\u00e1\u013eom, bojovn\u00edkom a hrdinom, ktor\u00fd sa v minulosti vysporiadal s mnoh\u00fdmi, na prv\u00fd poh\u013ead nebezpe\u010dnej\u0161\u00edmi prek\u00e1\u017ekami. Vlastne, ke\u010f nad t\u00fdm tak rozm\u00fd\u0161\u013eam, mo\u017eno si s nimi vedel poradi\u0165 pr\u00e1ve kv\u00f4li tomu. A taktie\u017e kv\u00f4li rade, ktor\u00fa mu dala Kirk\u00e9.<\/p>\n\n\n\n
Na samotn\u00fa strat\u00e9giu priviazania sa pozrieme v druhej \u010dasti tohto blogu. Predt\u00fdm sa ale pozrime na to, \u010doho sa tak ve\u013emi ob\u00e1val. To, pred \u010d\u00edm ho Kirk\u00e9 varovala – Sir\u00e9ny.<\/p>\n\n\n\n
Sir\u00e9ny sa uv\u00e1dzaj\u00fa v r\u00f4znych po\u010dtoch a men\u00e1ch. Niektor\u00e9 zdroje (SIRENS (Seirenes), n.d.) uv\u00e1dzaj\u00fa men\u00e1 ako \u0398\u03b5\u03bb\u03be\u03b9\u03bf\u03c0\u03b7; \u0398\u03b5\u03bb\u03be\u03b9\u03bd\u03bf\u03b7; \u0398\u03b5\u03bb\u03be\u03b9\u03b5\u03c0\u03b5\u03b9\u03b1 (Charming Voice; Charming-the-Mind\u2026), in\u00e9 \u03a0\u03b5\u03b9\u03c3\u03b9\u03bd\u03bf\u03b7; \u0391\u03b3\u03bb\u03b1\u03bf\u03c6\u03c9\u03bd\u03bf\u03c2, \u039c\u03bf\u03bb\u03c0\u03b7 (Affecting-the-Mind; Splendid Sounding\u2026). V\u0161imli ste si tie preklady z Gr\u00e9\u010dtiny? Nepripom\u00edna V\u00e1m to nie\u010do?<\/p>\n\n\n\n
Ka\u017ed\u00fd z n\u00e1s m\u00e1 svoje Sir\u00e9ny. Jednou z t\u00fdch mojich je p < 0,05. p < 0,05 – neznie to kr\u00e1sne? M\u00f4\u017eem zamietnu\u0165 moju nulov\u00fa hypot\u00e9zu. Hur\u00e1\u2026<\/p>\n\n\n\n
Dobre, mo\u017eno m\u00e1te lep\u0161ie Sir\u00e9ny. Ale ja si za tou mojou stoj\u00edm. A nie som s\u00e1m! A pr\u00e1ve to m\u00f4\u017ee by\u0165 probl\u00e9m. Pre\u010do?<\/p>\n\n\n\n
Dnes u\u017e klasick\u00e1 \u0161t\u00fadia Simmonsa et al. (2011) pouk\u00e1zala na to, \u017ee umelo podliez\u0165 stanoven\u00e9 hranice nie nemo\u017en\u00e9. Vlastne ani zlo\u017eit\u00e9. Sta\u010d\u00ed uplatni\u0165 p\u00e1r postupov – prida\u0165 p\u00e1r \u010fal\u0161\u00edch premenn\u00fdch pri anal\u00fdzach (tzv. kovari\u00e1tov), selekt\u00edvne reportova\u0165 iba niektor\u00e9 z v\u00fdsledkov, sk\u00fasi\u0165 viacero postupov anal\u00fdzy d\u00e1t\u2026 p < 0,05.<\/p>\n\n\n\n
Chcete si to vysk\u00fa\u0161a\u0165? Na TOMTO ODKAZE n\u00e1jdete simul\u00e1ciu, ktor\u00fa vytvoril Felix Sch\u00f6nbrodt. Sk\u00faste si ju viackr\u00e1t. Prv nastavte skuto\u010dn\u00fd efekt v popul\u00e1cii na relat\u00edvne ve\u013ek\u00fd (pod\u013ea Cohenov\u00fdch krit\u00e9ri\u00ed m\u00f4\u017eete napr. uvies\u0165 d=0.8 a viac). Sledujte ako \u013eahko sa uk\u00e1\u017ee \u0161tatisticky v\u00fdznamn\u00fd v\u00fdsledok, ke\u010f m\u00e1te dostatok \u013eud\u00ed \u2013 napr. 80 alebo 50 \u013eud\u00ed v jednej experiment\u00e1lnej podmienke. Zatia\u013e je v\u0161etko v poriadku.<\/p>\n\n\n\n
Vr\u00e1\u0165te ukazovatele do p\u00f4vodn\u00e9ho stavu. N\u00e1sledne sk\u00fasme zmeni\u0165 simulovan\u00fd re\u00e1lny efekt v popul\u00e1cii na d = 0. Nieko\u013ekokr\u00e1t stla\u010dte \u201erun new experiment\u201c. Uk\u00e1zalo sa nie\u010do \u0161tatisticky v\u00fdznamn\u00e9? Nie? Sk\u00faste to e\u0161te nieko\u013ekokr\u00e1t\u2026<\/p>\n\n\n\n
Pripome\u0148me si, \u017ee je re\u00e1lny efekt v popul\u00e1cii nastaven\u00fd na 0. To znamen\u00e1 \u017ee nejestvuje. Teraz sk\u00faste nieko\u013ekokr\u00e1t stla\u010di\u0165 \u201erun new experiment\u201c, k\u00fdm sa nezobraz\u00ed menej jasn\u00fd zelen\u00fd riadok \u2013 napr. p = 0,06. \u010co teraz? Teraz si m\u00f4\u017eeme sk\u00fasi\u0165 napr. prida\u0165 p\u00e1r \u010fal\u0161\u00edch \u00fa\u010dastn\u00edkov. Alebo kontrolova\u0165 r\u00f4zne premenn\u00e9, vynecha\u0165 nieko\u013ek\u00fdch outlierov a podobne. Alebo v\u0161etko naraz.<\/p>\n\n\n\n
Mo\u017eno sa V\u00e1m sk\u00f4r \u010di nesk\u00f4r podarilo podliez\u0165 p 0,05. Bolo to n\u00e1ro\u010dn\u00e9? T\u00e1to problematick\u00e1 praktika sa naz\u00fdva p-hackovanie (p-hacking). S nad\u013eah\u010den\u00edm by sa dalo poveda\u0165, \u017ee mu\u010d\u00edme d\u00e1ta, k\u00fdm sa nepriznaj\u00fa k nie\u010domu, o \u010dom vlastne ani nevedeli. Ak ste videli dobr\u00fd film o tajn\u00fdch agentoch, viete, o \u010dom je re\u010d.<\/p>\n\n\n\n
\u010eal\u0161\u00edm \u00fazko sp\u00e4t\u00fdm probl\u00e9mom je tvorba hypot\u00e9z potom, ako sa na na\u0161e d\u00e1ta pozrieme. Ide o tzv. HARKing (Kerr, 1998). Nevieme, \u010do predpoklad\u00e1me. Pozrieme sa na d\u00e1ta. Jasn\u00e9! Takto som to vlastne \u010dakal\/a cel\u00fd \u010das. Presved\u010di\u0165 seba je zvy\u010dajne \u013eah\u0161ie ne\u017e in\u00fdch.<\/p>\n\n\n\n
Tret\u00edm mo\u017en\u00fdm probl\u00e9mom je n\u00edzka \u0161tatistick\u00e1 sila sp\u00f4soben\u00e1 t\u00fdm, \u017ee sa n\u00e1\u0161ho v\u00fdskumu z\u00fa\u010dastn\u00ed menej \u013eud\u00ed (alebo realizujeme menej meran\u00ed) ne\u017e potrebujeme na to, aby sme na\u0161li to, \u010do h\u013ead\u00e1me. M\u00e1me mal\u00fa lupu na to, aby sme v kope sena na\u0161li na\u0161u ihlu.<\/p>\n\n\n\n
\u0160tvrt\u00fdm probl\u00e9mom je publika\u010dn\u00e9 skreslenie, tie\u017e zn\u00e1me ako \u0161ufl\u00edkov\u00fd efekt. Ke\u010f nie\u010do cenn\u00e9 n\u00e1jdeme, m\u00e1me tendenciu to uk\u00e1za\u0165 svetu. Pochv\u00e1li\u0165 sa. Ak nie, tak sa tv\u00e1rime, \u017ee sme ani neh\u013eadali. Hod\u00edme to do \u0161ufl\u00edka. Mo\u017eno by sme aj chceli publikova\u0165, ale recenzent n\u00e1m povie, \u017ee by sme mali h\u013eada\u0165 \u010falej, ke\u010f\u017ee sme \u201eni\u010d nena\u0161li\u201c. Predstavme si ale \u0161ufl\u00edky vedcov po celom svete. S\u00fa pr\u00e1zdne? Pln\u00e9? Ak pln\u00e9, \u010do je v nich? Nevieme. A to je probl\u00e9m. Z toho m\u00e1la, \u010do vid\u00edme, si toti\u017e m\u00f4\u017eeme vytvori\u0165 myln\u00fa predstavu, pokia\u013e tam nezarad\u00edme aj to, \u010do nevid\u00edme.<\/p>\n\n\n\n
Ako to teda v\u0161etko m\u00f4\u017ee vyzera\u0165? Pozrime sa na \u010fal\u0161iu \u0161ikovn\u00fa simul\u00e1ciu od Felixa Sch\u00f6nbrodta na TOMTO ODKAZE. Najprv si sk\u00fasme nasimulova\u0165 situ\u00e1ciu, kde sme si ist\u00ed, \u017ee na\u0161a hypot\u00e9za funguje (% of a priori true hypotheses = 100), chyba prv\u00e9ho r\u00e1du, ktor\u00fa sme si zvolili, je 0,001 (\u03b1 level = 0,001), \u0161tatistick\u00e1 sila je 99% (Power (1-\u03b2) = 0,99) a nikto v na\u0161ej v\u00fdskumnej oblasti nevyu\u017eil p-hackovanie (0 % of p-hacked studies). Pekn\u00e9 v\u0161ak?<\/p>\n\n\n\n
Teraz sk\u00fasme pres\u00fava\u0165 jednotliv\u00e9 be\u017ece a sledova\u0165, \u010do to rob\u00ed s v\u00fdsledkami. Vysk\u00fa\u0161ajte si r\u00f4zne scen\u00e1re. Aj ten pesimistick\u00fd, kde je ve\u013emi n\u00edzka nepravdepodobn\u00e9 hypot\u00e9zy (% of a priori true hypotheses = 0), n\u00edzka \u0161tatistick\u00e1 sila (dajme tomu 20-30%) a 50% \u0161t\u00fadii je p-hacknut\u00fdch. Desiv\u00e9?<\/p>\n\n\n\n
Ktor\u00fd z t\u00fdchto dvoch scen\u00e1rov je pravdiv\u00fd alebo ku ktor\u00e9mu sa realita pribli\u017euje? Nevieme. Je ale pravdepodobn\u00e9, \u017ee aspo\u0148 niektor\u00e9 problematick\u00e9 v\u00fdskumn\u00e9 praktiky vyu\u017eili aspo\u0148 niektor\u00ed v\u00fdskumn\u00edci aspo\u0148 raz (John et al., 2012).<\/p>\n\n\n\n
M\u00f4\u017eeme d\u00fafa\u0165. Alebo sa ob\u00e1va\u0165.<\/p>\n\n\n\n
Je to v\u0161etko \u010do m\u00f4\u017eeme spravi\u0165? Nie! M\u00f4\u017eeme prida\u0165 ruku k dielu tak, \u017ee ke\u010f sa na v\u00fdskumn\u00fa literat\u00faru pozrie gener\u00e1cia po n\u00e1s alebo my sami o nieko\u013eko rokov, s \u00fa\u013eavou povieme, \u017ee to je dobr\u00e9 a vieme sa o to oprie\u0165.<\/p>\n\n\n\n
Ako? M\u00f4\u017eeme sk\u00fasi\u0165 spravi\u0165 to, \u010do Odyseus\u2026<\/p>\n\n\n\n